Naša príroda ponúka cenné a zdravé bobule, ktoré sú plné vitamínov a každý chovateľ by ich mal vo svojej chovateľskej praxi využívať. Dnes Vám predstavíme niektoré z nich.
Hloh obyčajný (Crataegus Monogyna)
Hloh obyčajný patrí medzi tŕnité stromy s bohatým rozkonárením, vďaka čomu sa využíva u nás aj na živé ploty. Hloh obyčajný dorastá do výšky 5 až 10 metrov a najčastejšie ho možno nájsť na okrajoch lesa alebo na stráňach. Tento tŕnitý ker je známy svojimi liečebnými účinkami už od staroveku, kedy sa dokonca konzumoval surový alebo sa z neho robil lekvár. Zaujímavosťou je, že sa traduje, že z kvetov hlohu bola spletená aj tŕňová koruna Ježiša Krista. Hloh obsahuje vitamíny. Ide napríklad o vitamín C, ktorý má tiež antioxidačné a imunostimulačné účinky, ale aj o vitamíny skupiny B. Najväčšie zastúpenie v rastline má vitamín B1, ktorý je dôležitý pre vitalitu, koncentráciu a správne fungovanie ciev aj nervového systému. Pri kŕmení pozor na tŕne.
Baza čierna (Sambucus Nigra)
Baza čierna rastie zvyčajne na okrajoch lesov a ciest. Je to ker alebo malý strom dorastajúci až do 6 metrov výšky aj šírky. Baza čierna je charakteristická perovitými listami a výraznými bielo-žltými súkvetiami, ktoré kvitnú na prelome mája a júna. Po opelení sa z kvetov vytvoria čierne strapce čiernych, lesklých plodov (bobúľ). Baza obsahuje esenciálne oleje, flavonoidy (kemferol, quercetin, antogyány), glikozidy (rutín, hyperozid, isoquercitrin), triterpény, steroly, kyselina chlorogénová, kyselina kofeínová, taníny, pektíny, cukry, vitamin C (plody aj vitamíny skupiny B, Vitamín A a carotenoid), nenasýtené mastné kyseliny, alkány a rôzne minerály (železo, horčík, draslík, vápnik, zinok, sodík, fosfor, meď a iné). Baza čierna sa bežne vyskytuje v Európe, Severnej Amerike a Ázii. Dozrieva v auguste a septembri. Početné druhy vtákov ju radi prijímajú, ale chovatelia nemajú radosť zo silných škvŕn po truse. Je dobre podávať i vetvičky bazy, pretože drevo obsahuje zdraviu prospešné látky.
Zemolez kozí list (Lonicera caprifolium)
Ovíjavý pravotočivý opadavý ker. DĹžka výhonov dosahuje 5–7 m. Listy sú eliptické, dĺžka listov 3–7 cm, šírka 3–5 cm. Listy sú tmavozelené, zospodu sivozelené. Má silne voňavé kvety (večer a v noci). Plody sú elipsoidné bobule oranžovočervenej farby. Radi ich skrmujú hlavne papagáje.
Imelo biele (Viscum Album)
Poloparazitický kríček so vždyzelenými konármi a listami, ktorý rastie na konároch listnatých a ihličnatých stromov. Kožovité listy sedia protistojne na koncoch konárov. Imelo biele je dvojdomá rastlina; samčie a samičie kvety rastú v pazuchách konárov. Plody sú jednosemenné, biele bobule. Imelo biele je rozšírené v rozsiahlom areáli v Európe a Ázii a už oddávna bolo veľmi známou liečivou rastlinou. V liečebnej praxi sa používalo na podporenie plodnosti a proti jedom. Pre väčšinu chovateľov je dosť nedostupné pre svoju polohu v korunách stromov.
Jarabina vtáčia (Sorbus Aucuparia)
Ako strom dorastá do výšky 20 m, má štíhly valcovitý kmeň a okrúhlu až valcovitú voľnú korunu. Dožíva sa asi 80 rokov a kmeň môže byť až 40 cm hrubý. Kôra je dlho hladká, sivá, vo vyššom veku nahradzovaná však černastou, ryhovanou borkou. Listy sú striedavé, nepárno perovito zložené. Kvitne od mája do júna. Kvety sú bledožlté, v chocholíkovej metline a nepríjemne páchnu. Plody sú malvice jasnočervenej farby. Plodmi sa živia vtáky a je to jeden z najbohatších tuzemských zdrojov vitamínu C.
Vtačí zob obecný (Ligustrusm Vulgare)
Je hojne rozvetvený ker dorastajúci do výšky 4 m. Plodmi sú čierne lesklé bobule. Pôvodná drevina na území Slovenska. Plody sú pre človeka jedovaté. Sú však častou a významnou potravou pre vtáky najmä počas zimného obdobia. Podľa toho dostal svoj druhový názov.
Ruža šípová (Rosa Canina)
Ker z čeľade ružovitých (Rosaceae) dosahujúci výšku až 3 m, s hojnými, každoročne vyrastajúcimi prútnatými konármi, na ktorých sú ostré, nadol zahnuté tŕne, vajcovité, ostro pílovité listy a bledoružové, niekedy aj biele kvety. Plody (plodstvá) sú vajcovité, spočiatku oranžovožlté, v čase zrelosti leskločervené šípky s tvrdými nažkami. Kvitne od júna do júla.Šípky sú plné najmä vitamínu C, ale aj ďalších vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a sacharidov pričom všetky tieto látky zlepšujú imunitný systém a trávenie.