Je všeobecné známe, že pes patrí medzi svorkové zvieratá, ktoré žijú bohatým sociálnym životom. Každý člen zaujíma medzi ostatnými určité miesto. Ako to súvisí s kŕmením?
Na vrchole boli vždy tí najzdatnejší jedinci, ktorí mali dominantné postavenie, ale k tomu mali veľkú zodpovednosť za ostatných členov svorky, pre ktoré museli zabezpečovať dostatok potravy. Domestikovaný pes väčšinou uznáva za vodcu svorky svojho majiteľa a svoju aktivitu spojenú s obstarávaním potravy obmedzuje hlavne na delenie sa o korisť, ktorú zabezpečil pán. Treba však podotknúť, že v dnešnej dobe už je v domácej svorke trochu zmazaná identita vodcu svorky a je zastúpená dodávateľom potravy. Skôr to prebieha tak, že pes si často bez ohľadu na naše priania a snahy sám zvolí vlastného šéfa, ktorého je ochotný rešpektovať. Dá sa povedať, že spoľahlivo rozpozná skutočnú autoritu vo svorke.
Predloženie misky
V prírode má kŕmenie vo vlčej svorke svoj presný poriadok, ktorý sa môže stať modelom aj pre spôsob kŕmenia psa v domácnosti. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že vlk, predok psa, je zviera s nočnou aktivitou. To znamená, že vybraní jedinci-lovci vyrážali na lov v podvečer, kedy boli odpočinutí po celodennom polihovaní. Preto je najvhodnejší čas pre predkladanie kŕmnej dávky podvečer (samozrejme sa berie do úvahy dospelý pes). Z hľadiska rizika torzie žalúdka je však vhodnejšie kŕmnu dávku rozdeliť radšej na dve porcie s tým, že tá večerná je väčšia (servíruje sa samozrejme až po prechádzke, aby bol pes po jedle v pokoji).
Hierarchia
Z hľadiska hierarchického postavenie sa v prírode ako prvý najprv nasýti vodca svorky, postupne jeho najbližší podriadení a samica, nakoniec čakajú ostatní členovia. Výnimku z pravidla majú do určitej miery len šteňatá. Preto ak vás pes pri večeri hladne sleduje a hypnotizuje každé vaše sústo, nemusíte sa cítiť sebecky, je to prirodzené, pes čaká, až sa nasýti vodca a má istotu, že jeho chvíľa príde. Až po večeri dostane tiež svoju plnú misku. Ovšem ak psovi od stola dáte niečo zo svojho jedla, nabudúce už mu budete ťažko vysvetľovať, že sa to nerobí. Motivácia v podobe jedla patrí u psov k najsilnejším.
Hltanie
Možno si kladiete otázku, prečo väčšina psov tak hltá. Opäť hľadajme odpoveď v prírode. Vlci nemali v konkurencii ďalších nočných tvorov čas na dlhé hodovanie u svojej koristi. Vlk urval, čo mohol, po veľkých kusoch mäso zhltol a utekal do ústrania. Až tam potom zhltané sústa vyvrhol a v pokoji rozhryzol a zjedol, alebo sa o ne podelil s mláďatami. Aj keď dnes v bezpečnom prostredí domova už psovi žiadne riziko nehrozí, predsa len hltanie pretrváva. Aj spätné vyvrhovanie nestrávenej potravy nemusí byť príznakom nevoľnosti alebo ochorenia. Ak však zvracanie trvá dlhšie, je nutné odhaliť príčinu a vyhľadať veterinára.
Nechceš? Máš smolu!
Psy majú občas tendenciu s jedlom otáľať a tým skúšať majiteľa, či náhodou nedostanú niečo lepšie. Pokiaľ toto nechutenstvo nemá iný dôvod, psovi na túto hru nepristupujte, inak by ste docielili len toho, že začne byť vyberavý. Všeobecne platí pravidlo, že krmivo v miske by nemalo zostať dlhšie ako 20-30 minút. Ak za tú dobu pes svoju dávku nezje, a misku opustí, odstráňte zvyšky, a jedlo mu predložte až v ďalšom zvyčajnom čase kŕmenia. Nikdy mu nenechávajte krmivo v miske priebežne, po celý deň, ako sa často kŕmia mačky. Pes má navyše rád pravidelnosť, preto sa ho snažte kŕmiť každý deň v približne rovnakú hodinu.
Zdroj: Ako nakŕmiť psíka a mačičku, Vladimír Škrdlík a Michal Císařovský, Canis, 1994